Život bez obmedzení

Pre všetkých
s potravinovou intoleranciou

BLOG 14 | #14: Kde sa vzali potravinové intolerancie?

Intoleranciou na niektorú z potravín trpí až 60 % populácie. Tento problém sa týka čoraz širšej skupiny Slovákov. Aj keď nejde o priame ohrozenie života, dokáže nám ho poriadne skomplikovať. Čo intolerancie spôsobuje a dá sa vôbec ich vzniku zabrániť?

Intolerancia alebo neznášanlivosť znamená, že určitú potravinu, ktorú konzumujeme, náš organizmus zle znáša alebo netoleruje. Pri jej spracovaní si telo vytvára proti tejto potravine protilátky. V minulosti sa ale o intoleranciách toľko nehovorilo a trpelo nimi menej ľudí. „Presný dôvod vzniku potravinovej intolerancie nepoznáme, existujú však dva spôsoby - buď sa zmenili potraviny, ktoré konzumujeme, alebo sa zmenil náš imunitný systém. Nám sa zdá, že sa skôr zmenili potraviny, pretože na zmenu imunitného systému potrebujem dlhší čas,“ vysvetlil doktor Vladislav Abaffy zo súkromného zdravotníckeho centra Hippokrates, ktorý je odborným garantom projektu Život bez obmedzení, ktoré vám prináša sieť moderných slovenských potravín Kraj.

Čo môže spôsobiť intoleranciu?

Pod mnohé choroby a diagnózy sa podpisuje stres. Aj pri potravinových intoleranciách to nie je inak. „Stresová reakcia - či už vedomá, alebo nevedomá, prispieva k oslabeniu organizmu a k reakcii. Tá reakcia môže vyústiť až do intolerancie,“ potvrdil lekár.

Ak za vznik intolerancií môžu zmeny v potravinách, niektorí odborníci ich pripisujú aj používaniu pesticídov, herbicídov, umelých hnojív, emulgátorov či konzervantov. Tie sa dostávajú aj do potravín, ktoré konzumujeme. „Dnes sa táto oblasť intenzívne skúma. V potravinách pri detailnom rozbore skutočne nachádzame zbytky pesticídov a herbicídov. Určite sa tam nachádzajú aj ďalšie látky, ktoré sa do potravín pridávajú už v priebehu spracovania, či už sú to farbivá, stabilizátory, ochucovadlá a antioxidanty. Ďalšia otázka je ich uskladnenie a príprava. Toto všetko nám potraviny mení,“ hovorí Abaffy.

Niektorí si ale myslia, že na vznik intolerancie môžu mať vplyv aj geneticky modifikované potraviny. „Pri geneticky modifikovaných potravinách nemáme overené, ako pôsobia na ľudí. To sa bude vedieť až po niekoľko desiatkach rokov. Genetické zmeny u človeka prebiehajú pomaly. Je potrebná dlhá zmena vonkajších podmienok, aby sa to odrazilo v genetickom kóde človeka. Vývojom sme napríklad získali intoleranciu na laktózu, ale nezískali sme intoleranciu k mliečnej bielkovine – tá sa vyvinula v poslednej dobe, a to nie je otázka dedičnosti, ale je to reakcia imunitného systému na nové podmienky,“ vysvetľuje.

Ľudí s alergiami pribúda

Výskyt alergií a intolerancií je podľa odborníkov alarmujúci. Pri vysvetľovaní nárastu potravinových alergií existuje teória s názvom Hygienická hypotéza. Táto teória uvádza, že nedostatočné vystavenie sa infekčným faktorom zvyšuje náchylnosť na alergické ochorenia. „Hygienická hypotéza má svoje opodstatnenie a vychádza z toho, že alergií za 50 rokov pribudlo 6-10 násobne. Hypotéza hovorí o tom, že máme vyššie hygienické štandardy ako v minulosti, reagujeme na zmeny výživy, ovzdušia, využívania liekov a antibiotík. Tým všetkým sa náš organizmus stáva menej odolným. Či tento princíp platí aj pri intoleranciách? Ťažko povedať. Intolerancia je skôr zapríčinená tým, čo potravina obsahuje,“ doplnil odborník.

Nie všetci ľudia na svete však trpia potravinovými alergiami rovnako. Je to dané vývojom jednotlivých častí sveta. „V tých častiach, kde nebolo potrebné zaraďovať mlieko do výživy, je častejší výskyt intolerancie laktózy a mliečnej bielkoviny. Napríklad to vidíme v Číne či Afrike. Tam, kde sa mlieko vyžadovalo zaraďovať do jedálnička kvôli jeho výživovej hodnote, tam je intolerancia menšia,“ doplnil lekár.

Za intoleranciu môžu aj gény

Intolerancia môže byť dedičná, preto sa predpokladá, že ľudí s intoleranciami môže v budúcnosti pribúdať. „Bude nám narastať počet intolerancií, ak s tým nebudeme nič robiť. Laktózová a histamínová intolerancia sú aj geneticky podmienené. To sa ale nedá povedať o intoleranciách na bielkoviny, tuky a cukry. Genetika súvisí s intoleranciou, ale intolerancia nepodmieňuje genetické zmeny,“ tvrdí Abaffy.

Na veku nezáleží

Pri vzniku intolerancie na veku veľmi nezáleží. „Nárast intolerancie vidíme najčastejšie vo veku 20 až 40 rokov. Je toaj najväčšia skupina ľudí s intoleranciami. Menej početná skupina sú ľudia vo veku medzi 40 až 60 rokom života. Intolerancie sa vyskytujú aj u pacientov nad 60 rokov, aj keď neprebiehajú takým dramatickým spôsobom,“ povedal Abaffy. Čo je však horšie, ak už lekár človeku potvrdí intoleranciu na niektorú potravinu, časom sa môžu pridružiť aj ďalšie. „U niektorých pacientov sa vyskytujú aj dve, tri intolerancie, a k tomu sa často pridá histamínová intolerancia, alebo alergie. Je tam násobenie intolerancií,“ doplnil.

Prevencia neexistuje

Spôsob, ako sa vedome vyhnúť intolerancii, podľa odborníkov neexistuje. „Musíte sa pozrieť na to, čo máte na tanieri, čo konzumujete a akú máte životosprávu. Kombinácia týchto faktorov nás vedie k tomu, že sa snáď budeme vedieť intoleranciám vyhýbať, no ak je dedičná, tak sa jej nevyhnete,“ uzavrel doktor Vladislav Abaffy, ktorý je odborným garantom projektu Život bez obmedzení.

| 26. 02. 2020

Zoznam blogov

Zoznam podcastov