Život bez obmedzení

Pre všetkých
s potravinovou intoleranciou

BLOG 18 | #18: Prejavy potravinovej alergie

POTRAVINOVÁ ALERGIA: KDE SA VZALA A AKO SA JEJ VYHNÚŤ?

Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na vonkajšie podnety, s ktorými organizmus prichádza do styku. V prípade potravín ide o precitlivenosť na niektorú zo zložiek, ktorú obsahujú. Ako sa potravinová alergia prejavuje, do akej miery môže byť nebezpečná a ako prebieha jej diagnostika?

Potravinová alergia môže postihnúť všetky orgánové systémy. Môže sa prejaviť tak na dýchaní, ako aj na trávení ina koži. Málokedy však zasiahne len jeden jednu orgánovú sústavu. Alergická reakcia však najčastejšie, až v 50% prípadoch, postihuje pokožku. Tráviaci trakt zasiahne v 25%, dýchanie v 20%. Reakcie sa nevyhýbajú ani srdcovocievnemu systému a najzávažnejším prípadom je anafylaktická reakcia. Ak zjeme potravinu, na ktorú sme alergickí, prvé príznaky sa môžu objaviť okamžite, do niekoľkých minút. Stačí, ak sme čo i len v kontakte s danou potravinou. Ak je napríklad dieťa alergické na arašidy a rodič ich predtým zjedol, k vyvolaniu okamžitej alergickej reakcie stačí aj kontakt s pokožkou rodiča. Aj bozk či inhalácia pár môže spôsobiť alergickú reakciu. S takýmito reakciami sa stretávame pri alergii na ryby či dary mora. Okamžitá reakcia sa prejaví do niekoľkých minút, najneskôr však do dvoch hodín. Následne sú to neskoré reakcie, ktoré vznikajú po dvoch hodinách, ale môžu tiež vzniknúť po niekoľkých dňoch. Zároveň aj dlhšie pretrvávajú. Ak alergia zasiahne tráviaci trakt, pri okamžitej reakcii sa dostaví sa vracanie, hnačka či akútne bolesti brucha. Prejavom u malých detí môže byť krv v stolici a tá sa môže vyskytnúť aj uplne dojčených detí. V tom prípade by dojčiaca mamička mala vysadiť potraviny s obsahom bielkoviny kravského mlieka a u väčšiny detí tieto príznaky vymiznú. Miernejším prejavom je takzvaný orálny alergický syndróm. Prejavuje sa svrbením v ústach,alebo opuchom pier a väčšinou vymizne spontánne. S týmto symptómom sa stretávame zvyčajne u peľových alergikov a často ide o skríženú peľovo-potravinovú alergiu. Tá vzniká v dôsledku podobnej štruktúry peľových a potravinových alergénov.

Skrížené alergie

Alergici na jarné stromy môžu reagovať na kôstkové ovocie alebo na jablká či niektoré druhy zeleniny. Alergici na ambróziu môžu reagovať na melóny, cukety, uhorky, banány. Palinoví alergici môžu zareagovať na zeler, mrkvu, petržlen či horčicu. Tieto alergény sú termolabilné, teda tepelným, spracovaním dochádza k strate schopností navodiť alergickú reakciu v dôsledku zmeny štruktúry a títo pacienti môžu tolerovať jablko, ktoré je uvarené alebo ošúpané.

Dýchacie ťažkosti

Dýchacie problémy spôsobené alergénmi sú menej časté. Môže sa vyskytnúť prejav alergickej nádchy alebo rôzne ďalšie symptómy ako kašeľ či astma. V prípade astmy vyvolanej alergiou na potraviny ide o ťažšie prípady. Tieto príznaky sa objavujú aj v spojení s inými orgánovými systémami. Zriedkavo sú len izolovaným príznakom potravinovej alergie. Napríklad spúšťačom astmy, spôsobenej potravinovou alergiou, býva vaječný bielok. U niektorých ľudí s predispozíciou môže vzniknúť aj chronická astma, ak sa vystavujú alergénom. Pozorujeme to často u pekárov, ktorí bývajú vystavení múčnemu prachu. Prejavuje sa sťaženým dýchaním alebo dlho trvajúcim kašľom. U malých detí je astma, vyvolaná potravinovou alergiou, vysokým rizikovým faktorom, ktorý často vedie kvážnej anafylaktickej reakcii.

Život ohrozujúca anafylaxia

Anafylaktický šok je život ohrozujúcou reakciou a predstavuje multiorgánové zlyhanie. Väčšinou sa objavuje náhle, v neočakávanej situácii, ako napríklad pri konzumácii potraviny, ktorá môže byť len kontaminovaná alergénom. Môže to byť čokoláda, ktorá neobsahuje alergén, alebo bola spracovaná na linke, kde boli predtým spracovávané orechy, na ktoré je človek alergický. Reakcia môže prísť do niekoľkých sekúnd po zjedení potraviny a príznaky môžu byť rôzne: od náhlej nevoľnosti, cez slabosť, kolapsový stav až po silné svrbenie pokožky, kožný výsev, opuch mäkkých tkanív, tlak na hrudníku, pískanie. Dostaviť sa môže aj vracanie, hnačka, pokles tlaku a nedostatočné prekrvenie dôležitých orgánových systémov. Silný alergik preto musí byť vybavený balíčkom prvej pomoc. Jeho základom je adrenalínové pero. Teda injekcia, ktorú si pacient dokáže aplikovať sám alebo v prípade dieťaťa ju aplikuje rodič. Adrenalínové pero musí alergik vždy nosiť pri sebe, aby mu vprípade potreby mohlo kedykoľvek zachrániť život. Súčasťou pohotovostného balíčka sú aj antihistaminiká a kortikosteroidy.

Základom je správna diagnostika

Aby sme sa mohli problémom spojeným spotravinovou alergiou vyhnúť, potrebujeme ju najskôr diagnostikovať. Diagnostika potravinovej alergie je náročná. Lekárom pomáha podrobná anamnéza od rodiča a potravinový denníček. Doňho by si mali rodičia zaznamenávať, čo dieťa jedlo, či a kedy sa vyskytla reakcia, aké mala prejavy, ako zasiahol rodič a či boli prítomné aj ďalšie faktory. Úplne inak totiž telo reaguje na alergén počas choroby alebo teploty. Tiež záleží aj na tom, či predtým dieťa trpelo hnačkami alebo bralo nejaké lieky. To všetko totiž môže mať vplyv na výskyt a priebeh alergickej reakcie. Reakcia na potraviny sa môže objaviť napríklad len v spojitosti s fyzickou námahou. Bez námahy pacient na potravinu alergický nie je, ale pri kombinácii s fyzickou záťažou už môže na potravinu reagovať.

Testy, ktoré vykoná lekár v ambulancii, majú rôznu formu. Môžu byť laboratórne–na základe odberu krvi alebo sa robia kožné testy. Pri nich sa v pichujúpod kožu pomocou ihličiek drobné vzorky podozrivej potraviny zmiešanej s vodou. A využíva sa aj takzvaný eliminačno-expozičný test, kedy rodič dieťaťa pozoruje, či sa po zaradení podozrivej potraviny stav dieťaťa zhoršil a po vylúčení zlepšil. Ten sa robí vtedy, ak krvné testy nepreukážu citlivosť na danú potravinu.

Kraj | 18. 06. 2020

Zoznam blogov

Zoznam podcastov