Manželia Kamenskí sa včelárstvu venujú síce iba šiesty rok, ale vlaňajší rozbor potvrdil, že med ich včiel dosahuje lepšie antibakteriálne parametre než najdrahší manukový med, považovaný za tekuté...
Manželia Kamenskí sa včelárstvu venujú síce iba šiesty rok, ale vlaňajší rozbor potvrdil, že med ich včiel dosahuje lepšie antibakteriálne parametre než najdrahší manukový med, považovaný za tekuté zlato.
Dlhoročná túžba manžela mať za domom úlik-dva, ako to kedysi bývalo v každej záhrade, nakoniec prerástla vo včelársky životný štýl. „Začínali sme na zelenej lúke. Včelárenie nemalo v našej rodine tradíciu, no držali sme sa manželovho sna z detstva. Pomohlo nám – okrem rád skúsených včelárov - štúdium včelárstva na SOŠ Pod Banošom v Banskej Bystrici, kam sme poctivo chodili dva roky a okrem výučného listu sme získali aj množstvo vzácnych kontaktov z radov študentov-včelárov a učiteľov,“ hovorí pani Kamenská.
Včeláreniu sa manželia venujú v prostredí bez pestovania tzv. vysokoznáškových plodín ako sú agát, repka, či slnečnica. Medu je preto menej, ale zato je v ňom zastúpené to najlepšie zo sily jarných kvetov, lúčnych bylín a ovocných i lesných stromov. Preto aj chuť medu býva každý rok, ba aj počas roka odlišná – podľa zastúpenia jednotlivých zdrojov nektáru a medovice - ale spravidla sviežu korenistú, nie príkro sladkú.
Sad, kde sú úle, kosia raz, dvakrát za rok, po etapách, aby včielky nemali núdzu na prísun peľu a nektáru, zdrojov bielkovín a glycidov, nevyhnutných pre ich život a zdravý rozvoj.
Med neodoberajú všetok. Včelám ostáva vždy poctivá polovica, pretože je to prvotne ich produkt a pre nich. Aj ony potrebujú jeho liečivý vplyv, aby mohli byť zdravé.